Voda pre život, život pre vodu

 "Voda pre život - život pre vodu", je celoslovenská literárna súťaž, ktorú vyhlásila nezisková organizácia Kvapka.
Poslali sme veľa pekných básničiek a príbehov, v ktorých sme vyjadrili svoj vzťah k prírode. Nedočkavo sme čakali na výsledky súťaže, pretože súťažilo veľa detí z celého Slovenska. 
Oliver Kumor (2.A) získal v kategórii próza 3. miesto.
 
KAMARÁTKA VODIČKA

Život nebol stvorený,
bez vody tu na Zemi.
Nachádza sa skoro všade,
v dúhe, v mláke, ba i v ľade.

Vodovod ju dopraví
do Košíc aj Oravy,
aby sme sa sprchovali,
napili aj umývali.

Priehrady sme postavili,
divé vody prehradili.
Tak sa voda utíšila,
viac nám domy netopila.
Teraz na jej hladine,
pláva kačka vesele.

Kamarátka malá žaba,
tá má zase mláku rada.
A čo rybky? Neveríte?
V rieke plávať uvidíte.

A čo robí voda v zime?
Kde ju asi uvidíme.
Ujo Mrázik nelení,
na ľad nám ju premení.
Na sneh zmení v zime dážď,
príroda má biely plášť.

A tak všetci dobre vieme,
že bez vody nežijeme. 

  Filipko Zajaczkowski 2.A

VODIČKA

Vietor privial oblaky,
schoval slnko za mraky.

Padla kvapka, potom druhá
spoza mrakov vyšla dúha.

Aha, aká mláka!
Malá žabka kváka.

Rybky v rieke plávajú,
do mora sa chystajú.

Oceánov biely breh,
lemuje len biely sneh.

Adelka Bačová 2.A

VODA PRE ŽIVOT

Voda, voda, vodička,
umyješ nám vždy líčka.

Uhasíš nám veľký smäd,
poumývaš celý svet.

Zavlažíš nám polia, lúky
naplníš potoky, rieky.

No aj lesné studničky,
chceme vždy dosť vodičky.

Šimonko Sochuliak 2.A

 

Bojazlivá kvapôčka Olinôčka

    Svietilo slniečko a bolo veľmi sucho. Na oblohe sa začali stretávať obláčiky. Dohodli sa, že už je čas na zoskok. Začalo pršať a dažďové kvapky skákali s radosťou na zem. Ale jedna sa veľmi bála, že sa buchne. Volala sa kvapôčka Olinôčka. Sedela na obláčiku a plakala. Zrazu počula tichučký plač púpavienky. Tá nariekala, aká je smädná. Plakalo s ňou ešte mnoho ďalších kvietkov. Bojazlivá kvapôčka Olinôčka prekonala strach, zatvorila oči a .... zoskočila z obláčika. Letela rýchlo ovlažiť zvädnutú púpavienku. Bola veľmi šťastná, že prekonala strach. Ešte viac ju tešilo, že bola aj užitočná. Slniečko svietilo na padajúce kvapky a na oblohe sa zjavila farebná dúha. Bojazlivá kvapôčka Olinôčka sa odvtedy už nebála skákať dolu z obláčika. Tešila sa, že poteší nejaký z kvietkov.

Matúško Baruta 2.A

Kvapka Katka

Žila si raz jedna kvapka Katka vo vodovode. Všimla si, ako si malý Jožko neváži ju a jej kamarátky- kvapky. Prečo? Nezatvára vodovodný kohútik a oni zbytočne tiekli do kanála.
Rozhodla sa, že mu dá poriadnu príučku. Dohodla sa s kamarátkami, že sa nebudú spúšťať dolu vodovodným kohútikom.
Jožko otvoril kohútik, pozerá, čaká a nič. Ani jedna kvapka. Bol taký smädný a nič. Preto smäd zahasil limonádou. Kvapky sa nedali a večer znova netiekli. Komu? Netiekli iba vtedy, keď sa šiel sprchovať Jožko. Pustil sprchu - a nič. Ani kvapka. Bolo mu do plaču, veď sa hral na ihrisku a podobal sa na strašiaka v maku. Šiel teda k umývadlu a tajne dúfal, že sa umyje aspoň tam.
Rozplakal sa. Po líci sa mu kotúľala veľká slza, ktorá zrazu prehovorila. Prezradila mu, prečo voda netečie iba jemu. Poprosila kvapky vo vodovode, aby sa nad Jožkom zľutovali. Tie súhlasili. Ale Jožko musel sľúbiť, že nikdy nezabudne zatvoriť vodovodný kohútik.
Odvtedy kvapky boli radi, že Jožko vždy dobre zatvorí vodovodný kohútik. Nikdy nemuseli zbytočne putovať. Tak kvapká naďalej aj kvapka Katka.

Oliver Kumor 2.A
 

Kvapka na výlete v AFRIKE
Raz sa jedna kvapka Ťapka zo Slovenska rozhodla, že sa pôjde pozrieť do Afriky. Keď tam prišla, bola veľmi prekvapená.
Vodu si v Afrike veľmi cenili. Nie tak ako deti na Slovensku. Často si ju nevážia, lebo jej majú dosť. Zbytočne ju púšťajú, nešetria ňou. Preto sa rozhodla to rýchlo zmeniť.
Bolo jej ľúto ľudí a zvierat v Afrike, ktoré zomierajú od smädu. Kvapka Ťapka sa preto vzbúrila. Dohodla sa s kamarátkami kvapkami, že nebudú padať len na Slovensko. Preto spoločne poputujú len do Afriky.
Na Slovensku odvtedy prestalo pršať. Rastliny od smädu začali vädnúť. Zvieratá nemali čo žrať a piť. Ľudia boli smädní ako v Afrike. Kvapka sa o tom dopočula. Poslala po kamarátke kvapke Paťke správu.
Milé deti na Slovensku, dúfam že ste pochopili, aká je voda dôležitá pre život. Verím, že si od teraz budete vážiť každú jednu z nás. Ani jediná kvapka nebude zbytočná.
Zľutovala sa kvapka Ťapka. Vrátila sa s kamarátkami na Slovensko. Zavlažili vyschnutú zem. A na Slovensku začalo opäť pršať. Deti pochopili, že voda je pre nich veľmi dôležitá.

Matúško Kuník 2.A
 

Bazén a kvapka Klárka

    Kvapka Klárka bývala v bazéne na dvore u susedov. Bolo leto a veľmi sa tešila na deti, ako budú šantiť vo vode. Tešila sa aj na detský smiech, ktorého je okolo bazéna vždy veľa. Ale toto leto sa slniečko skrývalo za mraky a tak sa deti nemohli vyšantiť v bazéne. Ten ostal sám a opustený. A kvapka Klárka tiež. Bola veľmi smutná, lebo toto leto nepotešila deti v bazéne.
Na konci leta susedia vypustili bazén a kvapka Klárka sa po dlhej púti dostala až do Oravskej priehrady.
Tam bola šťastná. Nekúpali sa tam deti, ale plávali rybky a žabky. Mohla sa tešiť s obyvateľmi priehrady.

Martinka Marková 2.A